Sesterské weby


  BratislavaVisit

Oficiálne stránky pre návštevníkov Bratislavy  


Vyhľadávanie


Vedľajšia ponuka


Cesta: Titulka > Voľný čas > Hľadaj > Atrakcie


 
 

7. složka: Pamiatky a architektúra

 
 
Kontakty
  • Kaplnka Sv. Jakuba
    Ide o cennú archeologickú pamiatku, v historických análoch je už od roku 1436 zaznamenaná ako cintorínska kaplnka pri kostole sv. Vavrinca, nachádzala sa pred mestskými hradbami, v strednej časti námestia spolu s cintorínom a farskou školou. Kaplnka je gotickou stavbou a jej niekoľko prestavieb potvrdzuje mimoriadny význam osady sv. Vavrinca, kde sa nachádzala. Kaplnka zanikla v súvislosti so zrušením cintorína v roku 1774.
  • Kaplnka Sv. Ladislava - v kúrii ostrihomského arcibiskupa
    Na mieste Primaciálneho paláca stál v stredoveku hospodársky dom osrihomského arcibiskupa. V jeho južnej časti obrátenej do Leningradskej ul. č.5 (v súčasnosti Laurinská ulica) ukladal cirkevný desiatok. Uprostred domu postavil v roku 1454 arcibiskup Dionýz Széchi kaplnku zasvätenú Sv. Ladislavovi. Hosťovská časť domu bola prestavaná v 16. storočí na kúriu.Vzhľad kúrie nepoznáme. Zachoval sa iba plán gotickej kaplnky opravenej v renesančnej dobe. Mala obĺžnikové presbytérium s lomeným triumfálnym oblúkom a neveľkú loď, do ktorej sa vstupovalo z podesty schodišťa pristavaného k budove vo forme malej renesančnej logie. Kaplnka zanikla spolu s kúriou v polovici 18. storočia.
  • Kaplnka Sv. Ladislava
    Je situovaná do zadného krídla paláca postaveného v rokoch 1778-1781. Kaplnku založil v roku 1780 arcibiskup Batthányi. Obsahuje vzácne stropné maľby ( pravdepodobne rakúskeho maliara A. F. Maulbertscha) znázorňuje zázrak sv. Ladislava.
  • Pomník Sama Chalupku
    slovenský romantický básnik, spoluautor Memoranda slovenského národa * 27.02.1812 Horná Lehota † 10.05.1883 Horná Lehota motto “ Pravde žil som, krivdu bil som - verne národ môj ľúbil som."
  • Pomník Pavla Országha Hviezdoslava, tel.: 00421-2-20 47 61 11, +20 47 62 38
    Pomník slovenskému básnikovi bol postavený z iniciatívy amerických Slovákov združených v Slovenskej lige. Jeho konečná podoba nezodpovedá pôvodnému návrhu, ktorý bol monumentálnejší. V päťdesiatych rokoch pomník posunuli ďalej od divadla, smerom do stredu námestia. Neskôr pred ním vybudovali betónovú nádrž podkovitého tvaru s fontánovými tryskami.
  • Tabuľa faximilie podpisu Johanna Nepomuka Hummela
    Okrem múzea pripomína skladateľa aj mramorová tabuľa s bronzovým reliéfom od akademického sochára Jozefa Pospíšila z roku 1935 nainštalovaná na rohu ulíc Klobučníckej a Uršulínskej.
  • Pomník Jána Hollého
  • Tabuľa Jozefa Haydna
  • Tabuľa Eugena Gudernu
    Eugen Guderna bol protifašistický bojovník, ktorý mal iba 20 rokov, keď prišiel o život v koncentračnom tábore. Bol to mladý bojovník , ktorý obetoval svoj život v boji proti fašistickým okupantom.
  • Busta Eugena Gudernu
    Eugen Guderna, krycím menom Džon (1921-1945) Protifašistický bojovník a člen KSS od roku 1939. Okrem iného ako člen organizácie Slobodymilovná mládež Slovenska organizoval besedy na ktorých vysvetľoval teoretické základy marxizmu leninizmu. Spolu-vydavateľ časopisu Mor ho! Organizoval počas Slovenského štátu rôzne protištátne akcie, ako napr. zhromažďovanie zbraní. 1943 bol zatknutý a roku 1945 odvlečený do koncentračného tábora Mauthausen.Mal iba 20 rokov, keď prišiel o život. Jeho busta stojí pred Základnou školou Nevädzova , ktorá nám pripomína hrôzy vojny a význam slobody.
  • Kostol sv. Kozmu a Damiána v Dúbravke
  • Nový evanjelický kostol, tel.: +421 2 5557 1195
    Piaty evanjelický kostol v centre Bratislavy (po dnešnom jezuitskom a uršulínskom kostole, ktoré zabrali katolíci, Malom a Veľkom evanjelickom kostole) a vôbec prvý evanjelický chrám v Bratislave, ktorý mal vežu, a teda z neho po prvý raz zaznievalo zvonenie pred evanjelickými službami Božími (ostatné naše kostoly vežu nemali).
  • Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža
  • Evanjelický kostol v Prievoze
    Prievozskému kostolu dominuje mohutná veža zvonice, nad ktorou je štvorboká, obdĺžniková, ihlanová veža so zaujímavým horizontálnym členením. Na čelnej strane nad vstupom je veľký kríž. Na opačnej strane mohutná apsida uzatvára hlavnú loď. Kostol je dnes obklopený zeleňou.
  • Kostol Panny Márie Snežnej na Kalvárií
  • Malý evanjelický kostol
  • Veľký Evanjelický kostol
    Evanjelici nemeckej národnosti si v rokoch 1774-1777 postavili kostol podľa projektov Mateja Walcha, ktorý sa snažil napodobniť pôvodný nemecký evanjelický kostol na dnešnom Františkánskom námestí (dnes Jezuitský kostol). Oltár s kazateľnicou je dielom Petra Brandenthala (1776), oltárny obraz Krista v Emauzách namaľoval A.F. Oeser, bratislavský rodák, profesor lipskej akadémie. Budova kostola a blízkeho lýcea je zaradená medzi národné kultúrne pamiatky. Vyznačuje sa výbornou akustikou pre organizovanie koncertov.
  • Kostol sv. Michala Archanjela
    Národná kultúrna pamiatka, je datovaný do druhej polovice 18. storočia a je charakterizovaný ako neskorobaroková stavba s barokovým a klasicistickým mobiliárom .
  • Kostol Ducha Svätého
  • Kostol Krížovníkov - Špitálnikov s Červenou hviezdou
    zbúraný
  • Kostol sv. Michala
    zaniknutý
  • Kostolík sv. Cyrila a Metoda
  • Veľkomoravská Bazilika
    Najstarší obyvatelia oblasti Hradu boli z konca mladšej doby kamennej. Usídlovali ho však aj v dobe železnej. Vykopávky potvrdili návštevu Keltov, Germánov, Rimanov, Bavorov ale aj Maďarov. Ďalšie stavby z 9. - 12. storočia si už môžete prezrieť v areáli Bratislavského hradu. Je tu reprodukciu zvyškov architektúr Veľkomoravskej baziliky.
  • Prepoštský kostol Najsv. Spasiteľa na Hradnom Kopci
  • Kostol sv. Márie Magdalény v Rusovciach
  • Kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach
  • Synagóga na Zámockej ulici
    Bola to najväčšia a najvýstavnejšia synagóga v Prešporku. Miestni obyvatelia ju nazývali „grosse Schul“. Po druhej svetovej vojne už objekt ako modlitebňu, synagógu, nepoužívali. Zbúrali ju v 60. rokoch.
  • Kostol sv. Víta (a Modesta) v Rusovciach
    nie je vylúčené, že na tomto mieste stál aj starší, stre-doveký kostol zasvätený práve sv. Vítovi, rímskemu vojakovi a jeho vychovávateľom manželom sv. Modestovi a sv. Krescencii. Vzhľadom na starobylosť tohto patrocínia nie je tiež vylúčené, že kostol s rovnakým zasvätením mohol stáť už v ranom stredoveku aj niekde inde na území Rusoviec.
  • Kostol sv. Michala Archanjela
  • Kostol sv. Ladislava
  • Kostol sv. Margity
    Na priečelí je mozaikový obraz sv. Margity Uhorskej od akademického maliara Ernesta Zmetáka.
  • Kostol sv. Kríža v Devíne
    Kostol Svätého kríža sa nachádza v areáli bývalého kláštora Kongregácie sestier sv. Kríža. Bol vybudovaný v povojnových rokoch, vysvätený však mohol byť až v roku 1992. V kostole sa nachádza hlavný relikviár pozostatkov blahoslavenej Zdenky Schelingovej.
  • Mohamedánska mešita
  • Kostol povýšenia sv. Kríža v Petržalke
  • Kostol Sedembolestnej Panny Márie a sv. Ladislava
  • Kostol sv. Vavrinca
  • Kostol Najsvätejšej Trojice na Podhradí
  • Kostol sv. Filipa a Jakuba v Rači
  • Židovská synagóga, tel.: +421 2 5441 6949
    Posledná zachovaná synagóga bola postavená v rokoch 1923-1926 podľa projektov architekta Artura Szalatnaia-Slatinského. Synagóga sa v uličnej fronte prezentuje monumentálnym stĺporadím, ktoré má sedem pilierov. V interiéri sa snúbi novátorská železobetónová konštrukcia a dobové kubistické detaily s historizujúcimi prvkami.Synagóga má priestory na štúdium i priestory pre menšie spoločenské zhromaždenia a, samozrejme, šatne a toalety. Synagóga dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu. V areáli bude postupne umiestnených niekoľko pamätných tabúľ venovaných spomienke na obete holokaustu. V súčasnosti sa pripravuje stála výstava venovaná dejinám obce, ktorá bude inštalovaná v priestoroch ženskej galérie v roku 2011.
  • Evanjelický kostol v Rači
    Pôvodne klasicistický kostol bol postavený v roku 1835 po osamostatnení račianskej evanjelickej obce. Staviteľom bol Bohumil Pendl z Bratislavy, kostol bol postavený za 9 mesiacov. Kostol bol postavený bez veže, tá bola pristavaná v roku 1905. Vežu projektoval architekt I. B. Kauser a postavil ju J. Terebes
  • Kapucínsky kláštor
  • Uršulínsky kláštor, tel.: +421 2 5443 4830
    Komplex uršulínskeho kláštora spolu s kostolom predstavuje v architektúre mesta výrazný historický ucelený komplex, stavby kláštora reprezentujú kvalitnú architektúru Bratislavy a i Slovenska 2. pol. 17 a 1. pol. 18. storočia zachovanú takmer v autentickom stave.
  • Alžbetínsky kláštor
  • Františkánsky kláštor
    Jednou z gotických častí kláštora, ktoré nepoškodili viaceré prestavby bola šesťboká gotická veža z 15.stor. Zemetrasenia však neskôr narušili jej statiku do tej miery, že hrozilo jej zrútenie. V roku 1897 ju opatrne zložili a preniesli do dnešného Sadu Janka Kráľa v Petržalke. Aby kláštor nezostal ochudobnený o svoju dominantu, na mieste pôvodnej gotickej veže postavili jej neogotickú kópiu. Veža slúžila v 16. a 17. stor. na oznamovanie mnohých povinností. Ranné zvonenie oznamovalo čas otvárania a večerné zvonenie, čas zatvárania výčapov - „Pivný zvon“. Pri požiaroch vyvesili na vežu zástavu alebo zvonili na zvone. Do polovice 17. stor. zvykli nedele a sviatočné dni označovať vztyčovaním zástavy na kláštore.
  • Cisterciánsky kláštor
    Bola to cisterciánska rehoľa, ktorá založila svoj kláštor v Bratislave ako fíliu heiligenkreuzského kláštora.
  • Trinitársky kláštor
    Rehoľa mníchov trinitárov, ktorí vykupovali kresťanských zajatcov z tureckého zajatia, sa v Bratislave usadila koncom 17. Storočia. V rokoch 1717-1725 si dali postaviť vlastný kostol a kláštor, ktoré sa stali najpôsobivejšími barokovými stavbami mesta. Budova kláštora sa nezachovala, v roku 1844 postavili na jej mieste Župný dom.
  • Kláštor Kanonistiek Notre Dame
    Kanonistky, ktoré sa zaoberali výchovou dievčat, postavili (1754) kláštor v štvorkrídlovej schéme, pričom v osi západného krídla mal byť jednoloďový kostol. Ten však pre nedostatok peňazí nedostavali. Zachoval sa len zámer zamýšľaného presbytéria.
  • Kaplnka sv. Fottharda a sv. Ondreja
  • Kaplnka sv. Jána Almužníka v Katedrále sv. Martina
    Kaplnka sv. Jána Almužníka je jedinou ucelenou pamiatkou z obdobia baroka. Táto kaplnka stojí na mieste niekdajšej gotickej sakristie.Vstup do kaplnky je tvorený veľkým oblúkom lemovaným bohatou drapériou, opäť držanou malými anjelmi. Otvor uzatvára ťažká baroková kovová brána.
  • Loretánska kaplnka Františkánskeho kostola
    Loretánska kaplnka stojí pri severnom múre kostola, postaviť ju dal v roku 1708 Pavol Esterházy (jeho erb je umiestnený na fasáde). Kaplnka v zjednodušenej forme napodobňuje mariánsky sakrálny objekt v talianskom Lorete od architekta Bramanteho. Za mrežou je mramorový oltár so sochou čiernej Panny Márie. Pri oprave kostola odkryli fresky znázorňujúce morovú epidémiu. Podľa legendy bol dom Panny Márie v Nazarete zázračne prenesený najprv do Dalmácie a potom v roku 1291 do Loreta pri Ancone na talianskom pobreží Jadranu. Nad týmto skromným svätým domčekom vystavali v rokoch 1468 – 1587 renesančnú baziliku a domček obložili podľa Bramanteho projektov reliéfmi z carrarského mramoru. Chrám v Lorete sa stal v baroku vzorom pre výstavbu tzv. loretánskych kaplniek v celej Európe.
  • Kaplnka Corpus Christi
    Je súčasťou jezuitského Kolégia Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave.
  • Kaplnka sv. Štefana kráľa
  • Kaplnka kráľovnej Žofie v dóme sv. Martina
  • Kaplnka Panny Márie vo Vrakuni
    Neorománska kaplnka má štvorhrannú vežu ukončenú ihlancovou strechou.Na pôvodný kostolík naväzuje oválna hmota nového svätostánku.Architektúru charakterizuje snaha o maximálnu jednoduchosť a čistotu výrazu.
  • Rozlúčková kaplnka
    Malá sakrálna stavba stála na križovatke Krížnej ulice s bývalou železničnou traťou od 18. storočia až do roku 1946 nazývaná Rozlúčková kaplnka. Keď mestský kat viedol odsúdeného z mesta, peši alebo na káre, zastavil sa s ním iba raz – pri Rozlúčkovej kaplnke. Pri kaplnke čakali odsúdeného príbuzní a priatelia. Tu sa s ním mohli naposledy rozlúčiť. Potom už odsúdenca sprevádzal na popravisko len kat a hajdúsi. Na konci cesty čakal kňaz, ktorému sa mohol vyspovedať.
  • Kaplnka sv. Fabiána a Sebastiána
  • Kaplnka nanebovzatia panny Márie pri Lazarete
    zaniknutá
  • Kaplnka v Rusovciach
    Etapa z rokov 1872-1906 sa spája s novými majiteľmi panstva - Hugom Henckelom von Donnersmarckom. Manželka majiteľa, Laura, dala v parku kaštieľa oproti kostolu sv. Víta v roku 1884 postaviť kaplnku slúžiacu ako mauzóleum rodiny. Bloková stavba obdÍžnikového pôdorysu svojím tvaroslovím vychádza z neogotiky. Nad vstupom do nej je umiestnený erb rodiny Henckelovcov.
  • Kaplnka na rímsko-katolíckom cintoríne sv. Mikuláša
  • Kaplnka na ev. cintoríne pri Kozej bráne
  • Kaplnka sv. Jána
    zaniknutá
  • Kaplnka pri fare v Dúbravke
    Nachádza sa v starej Dúbravke, neďaleko farskej budovy. Pravdepodobne sa jedná o zvyšok nedostavaného barokového kostola. V blízskosti kaplnky sa nachádza jaskynka s obrazom zjavenia Panny Márie.
  • Kaplnka rehole Pavlínov z Marianky
    zaniknutá
  • Kaplnka na rímskokatolíckom blumentálskom cintoríne
    zaniknutá
  • Kaplnka na evanjelickom cintoríne
    Kaplnka bola postavená v súvislosti so vznikom ev. cintorína založeného roku 1778. Pravdepodobne, kvôli riešeniu dopravného uzla , začiatkom 18. alebo 19. stor. kaplnku odstránili. Cintorín bol zrušený začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia a priestory boli upravené ako park.
  • Kaplnka v Starej radnici
    Najucelenejšou pamiatkou na neskorogotickú prestavbu je kaplnka sv. Ladislava s jedinečnými nástennými maľbami z 15. stor.V r. 1581 pribudli renesančné arkády.
  • Kaplnka sv. Blažeja
    zaniknutá
  • Kaplnka sv. Jána Evangelistu vo Františkánskom kostole
  • Kaplnka Pálffyho paláca
    zaniknutá
  • Kalvária
    Kalvária bola stavaná od roku 1694 ako najstaršia na Slovensku. Zástupcovia prešporskej mestskej rady a jezuitov sa dohodli, že na pamiatku víťazstva kresťanstva nad Turkami postavia na dnešnom kopci Kalvária kaplnku, neskôr Kostol Povýšenia sv. Kríža. Vedľa kaplnky postavili kríž s bronzovým krucifixom. V minulosti to bolo známe pútnické a výletné miesto. Najtažšiu ranu Kalvária spolu s krížovou cestou dostala pri výstavbe Pražskej cesty, keď jej veľká časť bola zničená. Projekt revitalizácie Kalvárie existuje, zatiaľ sa čaká na jej začiatok. Ide o oblasť Hlbokej ulice, Kalvárie, kde bola krížová cesta až ku Lurdskej jaskyni a ku kostolu Panny Márie Snežnej na Kalvárii vedľa krčmy Funus.
  • Kaplnka na Bratislavskom hrade
    Počas renovácie Bratislavského hradu vznikol nápad na vytvorenie Hudobnej siene v priestoroch pôvodnej hradnej kaplnky, ktorá sa nevyužívala, lebo jej funkcia sa už v tereziánskej dobe preniesla do juhovýchodnej veže.
  • Kaplnka v Petržalke
    V roku 1809 postihla Bratislavu (vtedy Prešporok) taká veľká povodeň, že dunajské vlny, okrem nižšie položených častí mesta, zaliali aj zadunajské lesíky starej Petržalky. Voda so sebou doplavila množstvo všelijakých vecí, medzi ktorými bol aj drevený kríž, ktorý sa zachytil o strom v lesíku, a zostal tam aj vtedy, keď povodňová voda upadla. A tak začala história kaplnky.
  • Kaplnka na Žižkovej ulici
    zaniknutá
  • Kaplnka sv. Rozálie
    Postavil ju magistrát mesta Bratislavy z verejnej zbierky medzi mešťanmi, na pamäť veľkého moru, ktorý zúril v Bratislave.
  • Kaplnka sv. Anny v Katedrále sv. Martina
    Kaplnka sv. Anny je pristavená na mieste niekdajšieho severného tzv. malého portálu, ktorého vzácna gotická kamenárska výzdoba sa dodnes napriek rôznym úpravám chrámu zachovala. Pod podlahou sa nachádzajú vstupy do dvoch dómskych krýpt a taktiež základy niekdajšieho románskeho karneru.
  • Kaplnka Aspremontovho paláca
    Aspremontov palác stojí v Medickej záhrade. O tom, že sa v nej nachádza aj nedávno zreštaurovaná palácová kaplnka, sa desaťročia nevedelo. Možno aj preto, že od čias, ako sa palác i záhrada stali majetkom Lekárskej fakulty, bol vstup do nej najmä v rokoch prvej ČSR dosť obmedzený.
  • Kaplnka Aspremontovho paláca
  • Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Blumentál)
    Na mieste staršieho barokového kostola postavili trojloďový bazilikálny kostol s priečnou loďou, polygonálne uzavretým presbytériom a predstavanou hranolovou vežou s ihlancovou strechou. 28.10.1888 sa konala slávnostná vysviacka za asistencie kardinála primáša Uhorska- Dr. Jána Šimora.Pomenovaný je podľa bývalej štvrte Bratislavy Kvetná dolina, ktorej názov je odvodený z nemeckého názvu Blumenthal.
  • Alžbetínsky kostol - Kostol Sv. Alžbety
    Jednoloďový kostol s predsieňou a presbytériom, postavený spolu s nemocnicou, s freskami rakúskeho maliara Paula Trogera (z r. 1742) a sochami Ľudovíta Godeho. Fasáda je stvárnená v duchu radikálneho baroka, interiér je riešený v duchu klasicizujúceho barokového prúdu. Vo výklenkoch priečelia sú kamenné sochy Sv. Štefana a Sv. Ladislava, v štíte fasády je socha sv. Alžbety so žobrákom z dielne Ľ. Godeho.
  • Apponyiho palác, tel.: +421 2 5443 4690
    Rokokový Apponyiho palác v súčasnosti hostí Múzeum vinohradníctva a je jednou z historických budov slúžiacich Múzeu mesta Bratislavy. Palác dal postaviť maďarský šľachtic gróf Juraj Apponyi.
  • Mirbachov palác
    Rokokový Mirbachov palác dal postaviť bratislavský pivovarník Michael Spech v rokoch 1768-1770. Posledný majiteľ, gróf Emil Mirbach, odkázal palác mestu so želaním, aby v jeho priestoroch zriadilo Galériu mesta Bratislavy. Jeho želanie bolo splnené a v budove je dnes umiestnená stála expozícia stredoeurópskeho barokového maliarstva a sochárstva.
  • Academia Istropolitana
    Academia Istropolitana bola prvou humanistickou univerzitou v bývalom Uhorskom kráľovstve. Založená bola v roku 1465 v Bratislave kráľom Matejom Korvínom a mala obrovský význam pre rozvoj a šírenie humanistickej filozofie v Uhorsku.
  • Bratislavský hrad, tel.: +421 2 544 114 44
    Dominanta hlavného mesta, Bratislavský hrad, sa týči na kopci nad starým mestom. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 907 a nachádza sa v Salzburských análoch v súvislosti s bitkou Bavorov a Maďarov. Hradné návršie bolo osídlené už v neskorej dobe kamennej a prvými známymi obyvateľmi boli Kelti, ktorí tu založili opevnené sídlo zvané „Oppidum“.
  • Hrad Devín, tel.: +421 2 657 301 05
    Hrad Devín je národná kultúrna pamiatka, ktorá sa nachádza na úpätí útesu nad sútokom Dunaja a Moravy. Toto strategicky dôležité miesto bolo osídľované od neskorej doby kamennej radom skupín, počínajúc od Keltov až po Rimanov, od Gótov po Lombardov, a mnohými ďalšími.
  • Katedrála sv. Martina, tel.: +421 2 544 313 59
    Gotický kostol, postavený na mieste pôvodného románskeho pripomína slávu Bratislavy, keď bola korunovačným mestom Uhorských kráľov. Veľkolepý je vnútorný lomený portál so zachovaným tympanónom. Jeho vnútro vypĺňa pozoruhodný reliéf Najsvätejšej trojice.
  • Dom U dobrého pastiera, tel.: +421 2 5441 1940
    Tento štvorpodlažný rokokový dom bol postavený v 60-tych rokoch 18. storočia, aby zaplnil klinovitý priestor, ktorý vznikol spojením dvoch ulíc zbiehajúcich sa do seba. Predná časť domu je veľmi úzka, iba o šírke jednej izby a schodiska. Tento dom je považovaný za jeden z najkrajších v Bratislave a nesie meno podľa sochy Krista („dobrého pastiera“) osadenej na rohu budovy. V súčasnosti sa tu nachádza Múzeum hodín s unikátnou výstavou šesťdesiatich historických hodín.
  • Erdödyho palác
    Rokokový Erdödyho palác bol postavený v roku 1770 podľa projektu architekta Mateja Walcha. Pôvodne na tomto mieste gróf Juraj Leopold Erdödy, predseda súdu a predseda Uhorskej kráľovskej komory, kúpil štyri domy. Neskôr jeho druhý syn Ján Nepomuk Erdödy prestaval budovy na luxusný palác. Po dokončení prestavby sa tu konali koncerty a operné predstavenia. Erdödyovci mali dokonca svoju vlastnú opernú skupinu. Počas rozsiahlej prestavby, ktorá sa uskutočnila v 90-tych rokoch minulého storočia, bola zrenovovaná fasáda a obrazy do ich pôvodného brilantného rokokového vzhľadu.
  • Františkánsky kostol Zvestovania Pána (Zvestovania Panny Márie), tel.: +421 2 5443 2145
    Františkánsky kostol zasvätený v roku 1297 je jedným z klenotov slovenskej gotickej architektúry, hoci jeho fasáda bola prestavaná v barokovom štýle. Nachádza sa v ňom pôvodná arkádová krížová chodba. Kaplnka svätého Jána evanjelistu sa radí medzi najzriedkavejšie gotické pamätihodnosti na Slovensku.
  • Ganymedova fontána
    Ganymedovu fontánu vytvoril bratislavský rodák a sochár V. Tilgner v roku 1888 (ktorý je tiež autorom putti na fasáde budovy Slovenského národného divadla). Fontána zobrazuje postavy z antickej mytológie: mladého Ganymeda, ktorého na príkaz Zeusa unáša orol na Olymp, aby tam slúžil bohom. V hornej časti strednej nádrže sa nachádzajú sochy zobrazujúce vodné tvory. V dolnej časti fontány sa nachádza stĺp obklopený postavičkami detí, ktoré držia štyri druhy dunajských rýb – kapra, sumca, zubáča a šťuku. Z papulí rýb strieka voda a padá do nádrže. Figurálne časti fontány boli odliate z bronzu v kovolejárskej dielni A. M. Beschornera v Budapešti.
  • Grassalkovičov palác
    Tento rokokový letný palác bol postavený pre predsedu Uhorskej kráľovskej komory a poradcu cisárovnej Márie Terézie, grófa Antona Grassalkovicha v roku 1760. Prepychový palác bol v minulosti vyhľadávaným miestom spoločenského života šľachty. V súčasnosti je palác sídlom kancelárie Prezidenta Slovenskej republiky. Palác je síce pre návštevníkov bežne zatvorený, park za ním je však voľne prístupný verejnosti.
  • Hotel Carlton, tel.: +421 2 326 612 90
    Na mieste hotela Carlton, dnes známeho ako Radisson Blu Carlton Hotel, stáli pôvodne tri hostince – U zeleného stromu, National a U uhorského kráľa. Neskôr boli hostince prestavané, navzájom pospájané a premenované.
  • Jezuitský kostol - Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa
    Tento veľký neskororenesančný kostol bol postavený nemeckou evanjelickou komunitou Prešporku v rokoch 1636-1638. V roku 1672 bol kostol zabavený a v nasledujúcom roku bol daný do správy jezuitom. Interiér zdobí krásna rokoková kazateľnica od Ľudovíta Godeho, žiaka sochára Juraja Rafaela Donnera, a tiež oltárne maľby od Františka Xavera Palka.
  • Kalvínsky kostol
    Neorománsky reformný Kalvínsky kostol navrhol architekt Franz Wimmer. Bol postavený v roku 1913 a svojimi črtami pripomína chicagskú školu architektúry. Pôvodne stála na tomto mieste hlavná pošta. V súčasnosti sa pošta nachádza na opačnej strane námestia.
  • Kaplnka Sv. Kataríny
    Kaplnka svätej Kataríny bola postavená na žiadosť cisterciánskeho mnícha Františka z Columby v roku 1311 na dnešnej Michalskej ulici. Kaplnka patrila cisterciánskemu rádu až do začiatku 16. storočia, keď ju prevzali kapucíni. Interiér je pôvodný gotický a fasáda je v klasicistickom štýle. Súčasťami hlavného oltára sú obraz svätej Kataríny a sochy svätého Františka a svätej Anny, kým bočný oltár je venovaný Panne Márii.
  • Kapucínsky kostol - Kostol sv. Štefana, tel.: +421 2 5930 3800
    Tento kostol, ktorý je venovaný svätému Štefanovi Uhorskému, patrí Rádu kapucínov, ktorý prišiel do Bratislavy v roku 1676. Kostol bol vysvätený v roku 1717. Je charakteristický jednoduchými dekoráciami, hoci nad hlavným portálom sa nachádza socha svätého Štefana. Pred kostolom je morový stĺp Panny Márie z roku 1723.
  • Keglevichov palác
    Keglevichov palác zdobia nad portálom dva levy a erb starobylého chorvátskeho rodu Keglevichovcov s barónskou korunkou. Grófka Babetta Keglevichova, nadaná klaviristka, bola žiačkou a priateľkou Ludwiga van Beethovena, ktorý jej venoval Sonátu pre klavír Es dur, opus 7 a niekoľko menších skladieb. Beethoven počas svojej devätdňovej návštevy Bratislavy v roku 1796 usporiadal v tomto paláci hudobnú akadémiu. Dnes tu sídli dánske veľvyslanectvo a rôzne firmy.
  • Kernov dom
    Kernov dom stojí na rohu Rybárskej brány a Hviezdoslavovho námestia. Rybárska brána bola jednou zo štyroch vstupov do stredovekého mesta (spolu s Laurinskou, Michalskou a Vydrickou bránou).
  • Kostol milosrdných bratov
    Tento komplex budov z obdobia ranného baroka sa datuje do roku 1728 a skladá sa z kostola, kláštora a nemocnice. Jeho široká fasáda so štvorcovou vežou sa týči nad Námestím SNP. Nemocnica hrala významnú úlohu počas moru v rokoch 1710 – 1713 a tiež počas revolúcie v rokoch 1848 – 1849. V kláštornej nemocnici však bolo postarané len o mužov. Ženy sa liečili v Nemocnici svätej Alžbety na Špitálskej ulici. Hlavnú maľbu na oltári kostola – Zjavenie Panny Márie – vytvoril rakúsky umelec Martin Speer.
  • Kostol a kláštor klarisiek
    Tento gotický kostol, ktorý vlastní Rád klarisiek, bol postavený v roku 1302 na mieste niekdajšieho kláštora. Interiér nadobudol svoje zdobené barokové dekorácie neskôr. Dominantnou architektonickou črtou kostola je päťboká veža. Priľahlý kláštor bol kedysi školou, do ktorej chodili skladateľ Béla Bartók a slovenský vynálezca Jozef Murgaš. Podľa legendy postavil gotickú vežu rytier Kristián z lásky k mníške Matilde. Ich lásku prekazila predstavená kláštora, ktorá Kristiánovi dievča sľúbila, no potom sľub nedodržala. Dnes sa v kostole konajú bohoslužby a koncerty. Priestory priľahlého kláštora sú využívané Univerzitnou knižnicou.
  • Kostol kanonistiek Notre Dame - Kostol Nanebovzatia Panny Márie
    Tento komplex bol postavený v roku 1754 a pôvodne to mala byť štvorkrídlová stavba s jednoloďovým kostolom v západnom krídle. Avšak kanonistky, ktorých úlohou bolo poskytovanie vzdelania dievčatám, neboli schopné budovu dokončiť kvôli nedostatku peňazí. Napriek tomu bola postavená veľká časť, ktorá sa zachovala až dodnes a ktorá susedí s budovou opery.
  • Kostol Sv. Mikuláša
    Už v stredoveku stál na Podhradí jednoloďový gotický kostol rovnakého zasvätenia. Okolo roku 1550 ho z obavy pred tureckým nebezpečenstvom zrúcali
  • Kostol Najsvätejšej trojice - kostol trinitárov, tel.: +421 2 544 151 06
    Tento kostol bol postavený v prvej polovici 18. storočia. Pôvodne slúžil rádu trinitárov a od roku 1854 je to farnosť Najsvätejšej Trojice. Interiér kostola má úžasné klenby a nachádza sa v ňom maľba od autora A. Galli Bibiena (1740). Architektonický tvar kostola je podobný kostolu svätého Petra vo Viedni.
  • Kostol a kláštor uršulínok
    Kostol a kláštor uršulínok bol pomenovaný po Ráde uršulínok, ktorý prišiel do Bratislavy v roku 1672. Sestry prišli z kláštorov v Kolíne, Viedni a belgickom Liege, aby vychovávali dcéry aristokratických a meštianskych rodín. Uršulínky dali postaviť hlavný oltár so sochou Madony, ktorá je presnou kópiou Panny Márie Loretánskej v Taliansku. Drevo, z ktorého je socha vyrezaná, pochádza zo Svätej zeme.
  • Kutscherfeldov palác
    Je najmenší rokokový palác v Bratislave. Vlastnil ho správca kráľovského majetku v Magyaróvár, gróf L. von Kutschersfeld. Bol postavený v roku 1762 na rohu Hlavného námestia a Sedlárskej ulici. V roku 1847 tu žil a pracoval významný ruský skladateľ a klavirista A.G. Rubinstein. Od roku 1991 je palác sídlom francúzskeho veľvyslanectva a Francúzskeho inštitútu.
  • Letná rezidencia Arcibiskupa z Ostrihomu (Úrad vlády)
    Letný arcibiskupský palác založil v roku 1614 František Forgách. V poovici 17. storočia dal primas Juraj Lippay za palácom zriadiť luxusnú záhradu. V rokoch 1791-65 dal arcibiskup Barkóczy pôvodný renesančný palác prestavať do dnešnej barokovej podoby. Od roku 1969 je palác sídlom Úradu vlády. Záhrada je verejnosti neprístupná.
  • Manderlov dom
    Manderlov dom bol prvou výškovou budovou mesta. Má jedenásť poschodí a dlho bol označovaný ako „mrakodrap Bratislavy“. Bol postavený v roku 1935 architektmi Ernestom Spitzerom a Christianom Ludwigom. Pôvodne bola na prvom poschodí kaviareň a na vrchu budovy, vo výške 45 metrov nad úrovňou ulice, nápis propagujúci meno majiteľa „MANDERLA“. Rudolf Manderla bol bratislavským veľkoobchodníkom s mäsom.
  • Miestodržiteľský palác
    Dnešnú podobu získal palác po prestavbe spojenej s pripojením rožného (tzv. Zsigrayovho) domu. V objekte sídlil úrad miestodržiteľa. Po preložení tejto inštitúcie do Budína boli v paláci vojaci a mestská stráž, neskôr finančné riaditeľstvo. Objekt dnes využíva Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.
  • Michalská brána, tel.: +421 2 544 330 44
    Kupolovitá, a predsa vkusná medená strecha Michalskej brány je jedným zo symbolov Bratislavy. Strechu pôvodnej gotickej veže z polovice 14. storočia upravili na jej súčasnú barokovú podobu v rokoch 1753 až 1758.
  • Modrý kostolík - Kostol Sv. Alžbety
    Táto najatraktívnejšia bratislavská secesná budova je oficiálne známa ako Kostol svätej Alžbety Uhorskej, no bežne sa označuje jednoducho ako „Modrý kostol“. Jeho štýl, ktorý je známy aj ako uhorská secesia, sa opakuje aj v prípade neďalekej školy na Grösslingovej ulici. Obidve budovy navrhol budapeštiansky architekt Edmund Lechner a postavené boli na začiatku dvadsiateho storočia (kostol bol vysvätený 11. októbra 1913).
  • Najužší dom na Slovensku
    Je to najužší dom na Slovensku a možno v celej Európe. Pochádza z konca 18. storočia a nachádza sa vedľa Michalskej brány na mieste starých mestských hradieb. Keď sa začali používať delá, mestské opevnenie stratilo v 18. storočí opodstatnenie, a preto bolo zbúrané za účelom rozšírenia mesta. Takto vznikla 130-centrimetrová medzera, ktorá slúžila ako otvorený priestor, ktorým prechádzali stráže. Tento extrémne úzky dom postavili na zaplnenie tejto medzery. Neskôr bol rozšírený až k samotnej veži.
  • Most SNP
    Most SNP (Slovenského národného povstania), postavený v rokoch 1967-1972, získal označenie najcharakteristickejšia stavba mesta. Autori projektu J. Lacko a A. Tesár ho riešili ako zavesený oceľový most na jednom pylóne.
  • Palác Leopolda de Pauliho
    Tento palác bol postavený v rokoch 1775-1776 pre hlavného správcu cisárskych majetkov, Leopolda de Pauli, na bývalom kráľovskom pozemku, podľa návrhu architekta Františka K. Römischa. Súčasťou majetku je aj záhrada s pôvabným rokokovým hudobným pavilónom. V roku 1820 hral v salóne na prvom poschodí paláca František Liszt. Palác a pavilón sú dnes súčasťou univerzitnej knižnice.
  • Pálffyho palác, tel.: +421 2 5443 3627
    Na mieste dnešného paláca bol až do polovice 19. storočia župný dom, ktorý vznikol spojením 3 pôvodne starších domov. Po presťahovaní sa župného domu na dnešné Župné námestie dal gróf Pálffy budovu prestavať na svoj palác. V roku 1885 bola zrútená zadná časť budovy a nahradená neobarokovým palácom (Hviezdoslavovo námestie 18 - dnes budova Vysokej školy výtvarných umení).
  • Palác Uhorskej kráľovskej komory
    Tento barokový palác bol navrhnutý v rokoch 1753-1756 cisárskym architektom G.B. Martinellim a v 19. storočí bol sídlom uhorského snemu. V rokoch 1847-1848 tu Ľudovít Štúr, predseda Slovenského národného hnutia a vtedajší poslanec Slovenskej národnej rady za mesto Zvolen, hájil záujmy slovenského národa. Palác je od roku 1953 sídlom Univerzitnej knižnice.
  • Parlament
    Slovenský parlament, úradne známy ako Národná rada Slovenskej republiky, sa nachádza na jednom z najlepších miest v meste, na útese nad Dunajom v blízkosti Hradu.
  • Palugyaiov dom
    Tento neobarokový palác bol postavený na konci 19. storočia pre obchodníka s vínom Franza Pallugyaiho. Kedysi na tomto mieste stál najstarší dom v meste, ktorý bol pre svoju výšku a tvar známy ako Burg (hrad). Zastupiteľstvo mesta sa tu schádzalo v časoch, keď ešte mesto nemalo radnicu. Vďaka svojim štyrom poschodiam a vysokej streche bola v 18. storočí táto stavba najvyššou budovou mesta.
  • Primaciálny palác, tel.: +421 2 593 563 94
    Primaciálny palác (1778-1781) bol postavený namiesto pôvodného paláca patriaceho ostrihomskému arcibiskupovi. Fasáda paláca je v prísne klasickom štýle. Štít zdobia alegorické sochy od J. Köglera a F. Prokopa a tiež vázy od J. A. Messerschmidta. Na vrchole tympanónu je kardinálsky erb Jozefa Batthyányiho, prvého obyvateľa paláca. Budovu zdobí model jeho železného klobúka vážiaci 150 kg.
  • Reduta
    Skvostnú budovu Reduty z rokov 1911-1915 postavili v eklektickom štýle na mieste barokovej sýpky z 18. storočia. Reduta je postavená podľa návrhov budapeštianskych architektov D. Jakaba a P. Komora. Naďalej sa v nej konajú honosné bály a spoločenské podujatia. Koncertná sála je dlhoročným sídlom Slovenskej filharmónie a každoročne sa tu konajú Bratislavské hudobné slávnosti.
  • Rolandova fontána
    Kamenná renesančná fontána s kruhovou nádržou ozdobenou maskarónmi a so stredovým pilierom na ktorom stojí postava stredovekého rytiera v brnení. Socha znázorňuje legendárneho ochrancu mestských práv Rolanda.
  • Segnerova kúria
    Segnerova kúria bola postavená v roku 1648 pre bohatého talianskeho obchodníka Andreasa Segnera. Jeho syn, Johann Andreas Segner, si získal slávu vynálezom Segnerovho kolesa. Tento typ vodnej turbíny sa stále používa v zavlažovacích systémoch. Segner ml. bol tiež známy ako lekár, fyzik, profesor prírodných vied a matematiky a bol členom rôznych vedeckých združení. Portál budovy zdobia mytologické postavy, ako morský muž a morská panna.
  • Slavín
    Gigantický vojnový pamätník Slavín, ktorý sa nachádza na kopci s výhľadom na hrad, je vidieť z veľkej časti Bratislavy. Pripomína oslobodenie mesta Červenou armádou v apríli 1945. Je vojenským cintorínom, kde je pochovaných 6845 sovietskych vojakov, ktorí zomreli počas bojov o mesto a okolitý región, ktoré sa odohrávali v posledných týždňoch druhej svetovej vojny.
  • Studňa bez vody
    Táto studňa mala zásobovať Bratislavský hrad, ale napriek tomu, že kopali až pod hladinu Dunaja, vtedajší kopáči studní boli znechutení 3,2-metrovoou žulovou vrstvou. Keby sa im ju bolo podarilo preraziť, boli by sa dostali k zásobárni vody napájanej priamo z Álp.
  • Paparazzo
    V bratislavskom starom meste okoloidúcich púta socha paparazza v životnej veľkosti. Vykúka spoza rohu na Laurinskú ulicu a v rukách drží kameru. Zdá sa, že práve fotografuje bratislavskú „smotánku“ vychádzajúcu z vedľajšieho eponymného baru.
  • Slovenské národné divadlo
    Historická budova Slovenského národného divadla bola postavená v neorenesančnom štýle v roku 1886 ako Mestské divadlo, podľa návrhu viedenských architektov F. Fellnera a H. Helmera.
  • Čumil
    Unikátna bratislavská pozoruhodnosť: žiadne iné mesto na svete nemá sochu vykúkajúcu z kanála. Potom, čo Čumil dvakrát prišiel o hlavu kvôli neopatrným vodičom, sa predstavitelia mesta rozhodli, že k nemu umiestnia originálnu a jedinečnú dopravnú značku, ktorá bude varovať nepozorných vodičov.
  • Stará tržnica
    Na mieste súčasnej Starej tržnice stála pôvodne bašta z 15. storočia, ktorá bola súčasťou mestského opevnenia. Súčasná budova, ktorá slúžila ako prvá bratislavská krytá tržnica, bola postavená v roku 1910 v eklektickom štýle podľa projektu Františka Nechybu.
  • Stará radnica, tel.: +421-2- 592 051 30
    História Starej radnice siaha až k začiatkom stredovekého mesta v 13. storočí. Pôvodný románsky dom richtára Jakuba sa stal majetkom mesta a časom k nemu pribudli Ungerov a Pawerov dom.
  • Tapisérie v Primaciálnom paláci
    Séria šiestich tapisérií, ktorá patrí medzi najvzácnejšie exponáty Galérie hlavného mesta, sa nachádza v reprezentačných priestoroch Primaciálneho paláca. Tapisérie utkali v 30. rokoch 17. storočia podľa predlôh nemeckého umelca Francisa Cleyna v anglických kráľovských dielňach mesta Mortlake pri Londýne. Zobrazujú výjavy z gréckej mytológie, konkrétne tragickú lásku Afroditinej kňažky Héro a gréckeho mládenca Leandra.
  • Zelený dom
    Zelený dom sa spomína už v 15. storočí ako budova, v ktorej zasadal krajinský snem a župná mestská rada. V dome sa konalo mnoho podujatí a slúžil na rôzne účely. Pôvodne bol hostincom, v ktorom sa predávalo víno.
  • Župný dom
    Budova pochádza zo 17. storočia a kedysi bola kláštorom trinitárov. V roku 1844 bol na jej mieste postavený Župný dom. Na stavbu dohliadal popredný architekt Bratislavy Ignác Feigler. V Župnom dome, až dokončenia novej budovy Národnej rady Slovenskej republiky, sídlila aj Slovenská národná rada. Nová budova Národnej rady Slovenskej republiky sa v súčasnosti nachádza vedľa Bratislavského hradu.
  • Zichyho palác, tel.: +421 2 544 31 681
    Tento neoklasický palác vlastnil kedysi gróf František Zichy. V rodine Zichyovcov pôsobil na začiatku 19. storočia ako učiteľ hudby Heinrich Marschner, hudobný skladateľ a jeden zo zakladateľov nemeckej romantickej opery. V súčasnosti sa v Zichyho paláci konajú svadobné obrady a kultúrne podujatia.
  • Múzeum J.N.Hummela, tel.: +421 2 5443 3888
    Dom vo dvore na Klobučníckej ulici sa označuje za rodný dom barokového hudobného skladateľa a klavírneho virtuóza Jána Nepomuka Hummela (1778-1837), hoci Hummel sa v ňom v skutočnosti nenarodil.
  • Fontána Sv. Juraja s drakom
    Renesančná fontána na nádvorí Primaciálneho paláca znázorňuje boj Svätého Juraja s drakom. Pochádza zo 17. stor. a predstavuje patróna arcibiskupa Juraja Lippaya. Svätý Juraj na koni kopijou zápasí s trojhlavým drakom. Hlavy draka sú chrliče. Pieskovcová fontána je osadená v osemhrannej nádrži. Pôvodne stála v záhrade Letného arcibiskupského paláca, v ktorej sa nachádzali aj iné umelecké diela. Na nádvorie ju premiestnili v r. 1930.
  • Antická Gerulata, tel.: +421 2 628 593 32
    Ak sa chcete vrátiť o niekoľko storočí späť a spoznať fascinujúci vojenský a civilný život Rimanov, pozývame Vás na návštevu vojenského rímskeho tábora Gerulata, ktorý tvoril súčasť unikátneho opevnenia na severnej hranici Rímskej ríše - Limes Romanus. Rímsky Limes sa rozprestieral od Británie po Balkán v dĺžke 3000 km, existoval viac ako 400 rokov a jeho germánska časť je zapísaná do Zoznamu európskeho kultúrneho dedičstva UNESCO.
  • Chatam Sófer, tel.: +421 903 821 432
    Tento pamätník je pomenovaný po vplyvnom hlavnom prešporskom rabínovi Moshe Schreiber, tiež známom ako Chatam Sófer.
 
Rozbaliť celý strom kontaktov | Zobraziť v tabuľke
 

Zobraziť vyhľadávací formulár »



Kontext

Umiestnenie: Organizačné zložky > Zložky visit > 7. složka: Pamiatky a architektúra
 

Aktuální plakát:
virtuálne prehliadky

Nachádzate sa v zobrazení "Bez grafiky".


web & design , redakčný systém | Prihlásiť sa | Registrovať sa