Oficiálne stránky pre návštevníkov Bratislavy  

0.02 km severne | mapa

Segnerova kúria bola postavená v roku 1648 pre bohatého talianskeho obchodníka Andreasa Segnera. Jeho syn, Johann Andreas Segner, si získal slávu vynálezom Segnerovho kolesa. Tento typ vodnej turbíny sa stále používa v zavlažovacích systémoch. Segner ml. bol tiež známy ako lekár, fyzik, profesor prírodných vied a matematiky a bol členom rôznych vedeckých združení. Portál budovy zdobia mytologické postavy, ako morský muž a morská panna.

0.04 km severne severovýchodne | mapa

Kaplnka svätej Kataríny bola postavená na žiadosť cisterciánskeho mnícha Františka z Columby v roku 1311 na dnešnej Michalskej ulici. Kaplnka patrila cisterciánskemu rádu až do začiatku 16. storočia, keď ju prevzali kapucíni. Interiér je pôvodný gotický a fasáda je v klasicistickom štýle. Súčasťami hlavného oltára sú obraz svätej Kataríny a sochy svätého Františka a svätej Anny, kým bočný oltár je venovaný Panne Márii.

0.07 km južne | mapa

Tento barokový palác bol navrhnutý v rokoch 1753-1756 cisárskym architektom G.B. Martinellim a v 19. storočí bol sídlom uhorského snemu. V rokoch 1847-1848 tu Ľudovít Štúr, predseda Slovenského národného hnutia a vtedajší poslanec Slovenskej národnej rady za mesto Zvolen, hájil záujmy slovenského národa. Palác je od roku 1953 sídlom Univerzitnej knižnice.

0.08 km západne juhozápadne | mapa

Tento gotický kostol, ktorý vlastní Rád klarisiek, bol postavený v roku 1302 na mieste niekdajšieho kláštora. Interiér nadobudol svoje zdobené barokové dekorácie neskôr. Dominantnou architektonickou črtou kostola je päťboká veža. Priľahlý kláštor bol kedysi školou, do ktorej chodili skladateľ Béla Bartók a slovenský vynálezca Jozef Murgaš. Podľa legendy postavil gotickú vežu rytier Kristián z lásky k mníške Matilde. Ich lásku prekazila predstavená kláštora, ktorá Kristiánovi dievča sľúbila, no potom sľub nedodržala. Dnes sa v kostole konajú bohoslužby a koncerty. Priestory priľahlého kláštora sú využívané Univerzitnou knižnicou.

0.08 km západne juhozápadne | mapa

0.08 km severne severovýchodne | mapa

Kupolovitá, a predsa vkusná medená strecha Michalskej brány je jedným zo symbolov Bratislavy. Strechu pôvodnej gotickej veže z polovice 14. storočia upravili na jej súčasnú barokovú podobu v rokoch 1753 až 1758.

0.1 km východne severovýchodne | mapa

Rokokový Mirbachov palác dal postaviť bratislavský pivovarník Michael Spech v rokoch 1768-1770. Posledný majiteľ, gróf Emil Mirbach, odkázal palác mestu so želaním, aby v jeho priestoroch zriadilo Galériu mesta Bratislavy. Jeho želanie bolo splnené a v budove je dnes umiestnená stála expozícia stredoeurópskeho barokového maliarstva a sochárstva.

0.1 km južne | mapa

Tento palác bol postavený v rokoch 1775-1776 pre hlavného správcu cisárskych majetkov, Leopolda de Pauli, na bývalom kráľovskom pozemku, podľa návrhu architekta Františka K. Römischa. Súčasťou majetku je aj záhrada s pôvabným rokokovým hudobným pavilónom. V roku 1820 hral v salóne na prvom poschodí paláca František Liszt. Palác a pavilón sú dnes súčasťou univerzitnej knižnice.

0.11 km východne | mapa

Loretánska kaplnka stojí pri severnom múre kostola, postaviť ju dal v roku 1708 Pavol Esterházy (jeho erb je umiestnený na fasáde). Kaplnka v zjednodušenej forme napodobňuje mariánsky sakrálny objekt v talianskom Lorete od architekta Bramanteho. Za mrežou je mramorový oltár so sochou čiernej Panny Márie. Pri oprave kostola odkryli fresky znázorňujúce morovú epidémiu. Podľa legendy bol dom Panny Márie v Nazarete zázračne prenesený najprv do Dalmácie a potom v roku 1291 do Loreta pri Ancone na talianskom pobreží Jadranu. Nad týmto skromným svätým domčekom vystavali v rokoch 1468 – 1587 renesančnú baziliku a domček obložili podľa Bramanteho projektov reliéfmi z carrarského mramoru. Chrám v Lorete sa stal v baroku vzorom pre výstavbu
tzv. loretánskych kaplniek v celej Európe.

0.13 km severozápadne | mapa

Tento kostol, ktorý je venovaný svätému Štefanovi Uhorskému, patrí Rádu kapucínov, ktorý prišiel do Bratislavy v roku 1676. Kostol bol vysvätený v roku 1717. Je charakteristický jednoduchými dekoráciami, hoci nad hlavným portálom sa nachádza socha svätého Štefana. Pred kostolom je morový stĺp Panny Márie z roku 1723.

0.13 km juhovýchodne | mapa

Zelený dom sa spomína už v 15. storočí ako budova, v ktorej zasadal krajinský snem a župná mestská rada. V dome sa konalo mnoho podujatí a slúžil na rôzne účely. Pôvodne bol hostincom, v ktorom sa predávalo víno.

0.14 km juhovýchodne | mapa

Je najmenší rokokový palác v Bratislave. Vlastnil ho správca kráľovského majetku v Magyaróvár, gróf L. von Kutschersfeld. Bol postavený v roku 1762 na rohu Hlavného námestia a Sedlárskej ulici. V roku 1847 tu žil a pracoval významný ruský skladateľ a klavirista A.G. Rubinstein. Od roku 1991 je palác sídlom francúzskeho veľvyslanectva a Francúzskeho inštitútu.

0.14 km južne | mapa

Tento neoklasický palác vlastnil kedysi gróf František Zichy. V rodine Zichyovcov pôsobil na začiatku 19. storočia ako učiteľ hudby Heinrich Marschner, hudobný skladateľ a jeden zo zakladateľov nemeckej romantickej opery. V súčasnosti sa v Zichyho paláci konajú svadobné obrady a kultúrne podujatia.

0.15 km východne juhovýchodne | mapa

Dnešnú podobu získal palác po prestavbe spojenej s pripojením rožného (tzv. Zsigrayovho) domu. V objekte sídlil úrad miestodržiteľa. Po preložení tejto inštitúcie do Budína boli v paláci vojaci a mestská stráž, neskôr finančné riaditeľstvo. Objekt dnes využíva Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

0.15 km severne severozápadne | mapa

Budova pochádza zo 17. storočia a kedysi bola kláštorom trinitárov. V roku 1844 bol na jej mieste postavený Župný dom. Na stavbu dohliadal popredný architekt Bratislavy Ignác Feigler. V Župnom dome, až dokončenia novej budovy Národnej rady Slovenskej republiky, sídlila aj Slovenská národná rada. Nová budova Národnej rady Slovenskej republiky sa v súčasnosti nachádza vedľa Bratislavského hradu.

0.16 km východne juhovýchodne | mapa

Tento veľký neskororenesančný kostol bol postavený nemeckou evanjelickou komunitou Prešporku v rokoch 1636-1638. V roku 1672 bol kostol zabavený a v nasledujúcom roku bol daný do správy jezuitom. Interiér zdobí krásna rokoková kazateľnica od Ľudovíta Godeho, žiaka sochára Juraja Rafaela Donnera, a tiež oltárne maľby od Františka Xavera Palka.

0.16 km severne severozápadne | mapa

Tento kostol bol postavený v prvej polovici 18. storočia. Pôvodne slúžil rádu trinitárov a od roku 1854 je to farnosť Najsvätejšej Trojice. Interiér kostola má úžasné klenby a nachádza sa v ňom maľba od autora A. Galli Bibiena (1740). Architektonický tvar kostola je podobný kostolu svätého Petra vo Viedni.

0.16 km severne severozápadne | mapa

zaniknutá

0.16 km juhovýchodne | mapa

Tento neobarokový palác bol postavený na konci 19. storočia pre obchodníka s vínom Franza Pallugyaiho. Kedysi na tomto mieste stál najstarší dom v meste, ktorý bol pre svoju výšku a tvar známy ako Burg (hrad). Zastupiteľstvo mesta sa tu schádzalo v časoch, keď ešte mesto nemalo radnicu. Vďaka svojim štyrom poschodiam a vysokej streche bola v 18. storočí táto stavba najvyššou budovou mesta.

0.17 km východne severovýchodne | mapa