Múzeum J.N.HummelaDom vo dvore na Klobučníckej ulici sa označuje za rodný dom barokového hudobného skladateľa a klavírneho virtuóza Jána Nepomuka Hummela (1778-1837), hoci Hummel sa v ňom v skutočnosti nenarodil.
- Tabuľa faximilie podpisu Johanna Nepomuka Hummela
Okrem múzea pripomína skladateľa aj mramorová tabuľa s bronzovým reliéfom od akademického sochára Jozefa Pospíšila z roku 1935 nainštalovaná na rohu ulíc Klobučníckej a Uršulínskej.
Kaplnka Sv. LadislavaJe situovaná do zadného krídla paláca postaveného v rokoch 1778-1781. Kaplnku založil v roku 1780 arcibiskup Batthányi. Obsahuje vzácne stropné maľby ( pravdepodobne rakúskeho maliara A. F. Maulbertscha) znázorňuje zázrak sv. Ladislava.
Kaplnka Sv. Ladislava - v kúrii ostrihomského arcibiskupaNa mieste Primaciálneho paláca stál v stredoveku hospodársky dom osrihomského arcibiskupa. V jeho južnej časti obrátenej do Leningradskej ul. č.5 (v súčasnosti Laurinská ulica) ukladal cirkevný desiatok. Uprostred domu postavil v roku 1454 arcibiskup Dionýz Széchi kaplnku zasvätenú Sv. Ladislavovi. Hosťovská časť domu bola prestavaná v 16. storočí na kúriu.Vzhľad kúrie nepoznáme. Zachoval sa iba plán gotickej kaplnky opravenej v renesančnej dobe. Mala obĺžnikové presbytérium s lomeným triumfálnym oblúkom a neveľkú loď, do ktorej sa vstupovalo z podesty schodišťa pristavaného k budove vo forme malej renesančnej logie.
Kaplnka zanikla spolu s kúriou v polovici 18. storočia.
Fontána Sv. Juraja s drakomRenesančná fontána na nádvorí Primaciálneho paláca znázorňuje boj Svätého Juraja s drakom. Pochádza zo 17. stor. a predstavuje patróna arcibiskupa Juraja Lippaya. Svätý Juraj na koni kopijou zápasí s trojhlavým drakom. Hlavy draka sú chrliče. Pieskovcová fontána je osadená v osemhrannej nádrži. Pôvodne stála v záhrade Letného arcibiskupského paláca, v ktorej sa nachádzali aj iné umelecké diela. Na nádvorie ju premiestnili v r. 1930.
Kaplnka v Starej radnici0.08 km západne juhozápadne |
mapaNajucelenejšou pamiatkou na neskorogotickú prestavbu je kaplnka sv. Ladislava s jedinečnými nástennými maľbami z 15. stor.V r. 1581 pribudli renesančné arkády.
Primaciálny palác0.08 km západne juhozápadne |
mapaPrimaciálny palác (1778-1781) bol postavený namiesto pôvodného paláca patriaceho ostrihomskému arcibiskupovi. Fasáda paláca je v prísne klasickom štýle. Štít zdobia alegorické sochy od J. Köglera a F. Prokopa a tiež vázy od J. A. Messerschmidta. Na vrchole tympanónu je kardinálsky erb Jozefa Batthyányiho, prvého obyvateľa paláca. Budovu zdobí model jeho železného klobúka vážiaci 150 kg.
- Uršulínsky kláštor
0.09 km severozápadne |
mapaKomplex uršulínskeho kláštora spolu s kostolom predstavuje v architektúre mesta výrazný historický ucelený komplex, stavby kláštora reprezentujú kvalitnú architektúru Bratislavy a i Slovenska 2. pol. 17 a 1. pol. 18. storočia zachovanú takmer v autentickom stave.
- Prepoštský kostol Najsv. Spasiteľa na Hradnom Kopci
0.11 km západne juhozápadne |
mapa
Stará radnica0.12 km západne juhozápadne |
mapaHistória Starej radnice siaha až k začiatkom stredovekého mesta v 13. storočí. Pôvodný románsky dom richtára Jakuba sa stal majetkom mesta a časom k nemu pribudli Ungerov a Pawerov dom.
Jezuitský kostol - Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa0.12 km západne juhozápadne |
mapaTento veľký neskororenesančný kostol bol postavený nemeckou evanjelickou komunitou Prešporku v rokoch 1636-1638. V roku 1672 bol kostol zabavený a v nasledujúcom roku bol daný do správy jezuitom. Interiér zdobí krásna rokoková kazateľnica od Ľudovíta Godeho, žiaka sochára Juraja Rafaela Donnera, a tiež oltárne maľby od Františka Xavera Palka.
Kostol a kláštor uršulínok0.12 km severozápadne |
mapaKostol a kláštor uršulínok bol pomenovaný po Ráde uršulínok, ktorý prišiel do Bratislavy v roku 1672. Sestry prišli z kláštorov v Kolíne, Viedni a belgickom Liege, aby vychovávali dcéry aristokratických a meštianskych rodín. Uršulínky dali postaviť hlavný oltár so sochou Madony, ktorá je presnou kópiou Panny Márie Loretánskej v Taliansku. Drevo, z ktorého je socha vyrezaná, pochádza zo Svätej zeme.
Apponyiho palác0.12 km juhozápadne |
mapaRokokový Apponyiho palác v súčasnosti hostí Múzeum vinohradníctva a je jednou z historických budov slúžiacich Múzeu mesta Bratislavy. Palác dal postaviť maďarský šľachtic gróf Juraj Apponyi.
Kaplnka sv. Jána Evangelistu vo Františkánskom kostole0.13 km západne severozápadne |
mapa
Františkánsky kostol Zvestovania Pána (Zvestovania Panny Márie)0.13 km západne severozápadne |
mapaFrantiškánsky kostol zasvätený v roku 1297 je jedným z klenotov slovenskej gotickej architektúry, hoci jeho fasáda bola prestavaná v barokovom štýle. Nachádza sa v ňom pôvodná arkádová krížová chodba. Kaplnka svätého Jána evanjelistu sa radí medzi najzriedkavejšie gotické pamätihodnosti na Slovensku.
Stará tržnicaNa mieste súčasnej Starej tržnice stála pôvodne bašta z 15. storočia, ktorá bola súčasťou mestského opevnenia. Súčasná budova, ktorá slúžila ako prvá bratislavská krytá tržnica, bola postavená v roku 1910 v eklektickom štýle podľa projektu Františka Nechybu.
Manderlov dom0.14 km východne severovýchodne |
mapaManderlov dom bol prvou výškovou budovou mesta. Má jedenásť poschodí a dlho bol označovaný ako „mrakodrap Bratislavy“. Bol postavený v roku 1935 architektmi Ernestom Spitzerom a Christianom Ludwigom. Pôvodne bola na prvom poschodí kaviareň a na vrchu budovy, vo výške 45 metrov nad úrovňou ulice, nápis propagujúci meno majiteľa „MANDERLA“. Rudolf Manderla bol bratislavským veľkoobchodníkom s mäsom.
- Kostol sv. Vavrinca
0.15 km severovýchodne |
mapa
Miestodržiteľský palác0.16 km západne juhozápadne |
mapaDnešnú podobu získal palác po prestavbe spojenej s pripojením rožného (tzv. Zsigrayovho) domu. V objekte sídlil úrad miestodržiteľa. Po preložení tejto inštitúcie do Budína boli v paláci vojaci a mestská stráž, neskôr finančné riaditeľstvo. Objekt dnes využíva Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.
- Františkánsky kláštor
Jednou z gotických častí kláštora, ktoré nepoškodili viaceré prestavby bola šesťboká gotická veža z 15.stor. Zemetrasenia však neskôr narušili jej statiku do tej miery, že hrozilo jej zrútenie. V roku 1897 ju opatrne zložili a preniesli do dnešného Sadu Janka Kráľa v Petržalke. Aby kláštor nezostal ochudobnený o svoju dominantu, na mieste pôvodnej gotickej veže postavili jej neogotickú kópiu. Veža slúžila v 16. a 17. stor. na oznamovanie mnohých povinností. Ranné zvonenie oznamovalo čas otvárania a večerné zvonenie, čas zatvárania výčapov - „Pivný zvon“. Pri požiaroch vyvesili na vežu zástavu alebo zvonili na zvone. Do polovice 17. stor. zvykli nedele a sviatočné dni označovať vztyčovaním zástavy na kláštore.
Loretánska kaplnka Františkánskeho kostolaLoretánska kaplnka stojí pri severnom múre kostola, postaviť ju dal v roku 1708 Pavol Esterházy (jeho erb je umiestnený na fasáde). Kaplnka v zjednodušenej forme napodobňuje mariánsky sakrálny objekt v talianskom Lorete od architekta Bramanteho. Za mrežou je mramorový oltár so sochou čiernej Panny Márie. Pri oprave kostola odkryli fresky znázorňujúce morovú epidémiu. Podľa legendy bol dom Panny Márie v Nazarete zázračne prenesený najprv do Dalmácie a potom v roku 1291 do Loreta pri Ancone na talianskom pobreží Jadranu. Nad týmto skromným svätým domčekom vystavali v rokoch 1468 – 1587 renesančnú baziliku a domček obložili podľa Bramanteho projektov reliéfmi z carrarského mramoru. Chrám v Lorete sa stal v baroku vzorom pre výstavbu
tzv. loretánskych kaplniek v celej Európe.
Slovenské národné divadlo0.19 km juhovýchodne |
mapaHistorická budova Slovenského národného divadla bola postavená v neorenesančnom štýle v roku 1886 ako Mestské divadlo, podľa návrhu viedenských architektov F. Fellnera a H. Helmera.
Rolandova fontána0.19 km juhozápadne |
mapaKamenná renesančná fontána s kruhovou nádržou ozdobenou maskarónmi a so stredovým pilierom na ktorom stojí postava stredovekého rytiera v brnení. Socha znázorňuje legendárneho ochrancu mestských práv Rolanda.
Mirbachov palác0.19 km západne severozápadne |
mapaRokokový Mirbachov palác dal postaviť bratislavský pivovarník Michael Spech v rokoch 1768-1770. Posledný majiteľ, gróf Emil Mirbach, odkázal palác mestu so želaním, aby v jeho priestoroch zriadilo Galériu mesta Bratislavy. Jeho želanie bolo splnené a v budove je dnes umiestnená stála expozícia stredoeurópskeho barokového maliarstva a sochárstva.
Kutscherfeldov palác0.19 km západne juhozápadne |
mapaJe najmenší rokokový palác v Bratislave. Vlastnil ho správca kráľovského majetku v Magyaróvár, gróf L. von Kutschersfeld. Bol postavený v roku 1762 na rohu Hlavného námestia a Sedlárskej ulici. V roku 1847 tu žil a pracoval významný ruský skladateľ a klavirista A.G. Rubinstein. Od roku 1991 je palác sídlom francúzskeho veľvyslanectva a Francúzskeho inštitútu.