Miestodržiteľský palácDnešnú podobu získal palác po prestavbe spojenej s pripojením rožného (tzv. Zsigrayovho) domu. V objekte sídlil úrad miestodržiteľa. Po preložení tejto inštitúcie do Budína boli v paláci vojaci a mestská stráž, neskôr finančné riaditeľstvo. Objekt dnes využíva Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.
Kutscherfeldov palác0.03 km juhozápadne |
mapaJe najmenší rokokový palác v Bratislave. Vlastnil ho správca kráľovského majetku v Magyaróvár, gróf L. von Kutschersfeld. Bol postavený v roku 1762 na rohu Hlavného námestia a Sedlárskej ulici. V roku 1847 tu žil a pracoval významný ruský skladateľ a klavirista A.G. Rubinstein. Od roku 1991 je palác sídlom francúzskeho veľvyslanectva a Francúzskeho inštitútu.
Stará radnica0.04 km východne severovýchodne |
mapaHistória Starej radnice siaha až k začiatkom stredovekého mesta v 13. storočí. Pôvodný románsky dom richtára Jakuba sa stal majetkom mesta a časom k nemu pribudli Ungerov a Pawerov dom.
Jezuitský kostol - Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa0.04 km severovýchodne |
mapaTento veľký neskororenesančný kostol bol postavený nemeckou evanjelickou komunitou Prešporku v rokoch 1636-1638. V roku 1672 bol kostol zabavený a v nasledujúcom roku bol daný do správy jezuitom. Interiér zdobí krásna rokoková kazateľnica od Ľudovíta Godeho, žiaka sochára Juraja Rafaela Donnera, a tiež oltárne maľby od Františka Xavera Palka.
Palugyaiov dom0.05 km južne juhovýchodne |
mapaTento neobarokový palác bol postavený na konci 19. storočia pre obchodníka s vínom Franza Pallugyaiho. Kedysi na tomto mieste stál najstarší dom v meste, ktorý bol pre svoju výšku a tvar známy ako Burg (hrad). Zastupiteľstvo mesta sa tu schádzalo v časoch, keď ešte mesto nemalo radnicu. Vďaka svojim štyrom poschodiam a vysokej streche bola v 18. storočí táto stavba najvyššou budovou mesta.
- Prepoštský kostol Najsv. Spasiteľa na Hradnom Kopci
0.05 km východne severovýchodne |
mapa
Zelený dom0.06 km juhozápadne |
mapaZelený dom sa spomína už v 15. storočí ako budova, v ktorej zasadal krajinský snem a župná mestská rada. V dome sa konalo mnoho podujatí a slúžil na rôzne účely. Pôvodne bol hostincom, v ktorom sa predávalo víno.
Apponyiho palác0.06 km východne juhovýchodne |
mapaRokokový Apponyiho palác v súčasnosti hostí Múzeum vinohradníctva a je jednou z historických budov slúžiacich Múzeu mesta Bratislavy. Palác dal postaviť maďarský šľachtic gróf Juraj Apponyi.
Rolandova fontánaKamenná renesančná fontána s kruhovou nádržou ozdobenou maskarónmi a so stredovým pilierom na ktorom stojí postava stredovekého rytiera v brnení. Socha znázorňuje legendárneho ochrancu mestských práv Rolanda.
Loretánska kaplnka Františkánskeho kostolaLoretánska kaplnka stojí pri severnom múre kostola, postaviť ju dal v roku 1708 Pavol Esterházy (jeho erb je umiestnený na fasáde). Kaplnka v zjednodušenej forme napodobňuje mariánsky sakrálny objekt v talianskom Lorete od architekta Bramanteho. Za mrežou je mramorový oltár so sochou čiernej Panny Márie. Pri oprave kostola odkryli fresky znázorňujúce morovú epidémiu. Podľa legendy bol dom Panny Márie v Nazarete zázračne prenesený najprv do Dalmácie a potom v roku 1291 do Loreta pri Ancone na talianskom pobreží Jadranu. Nad týmto skromným svätým domčekom vystavali v rokoch 1468 – 1587 renesančnú baziliku a domček obložili podľa Bramanteho projektov reliéfmi z carrarského mramoru. Chrám v Lorete sa stal v baroku vzorom pre výstavbu
tzv. loretánskych kaplniek v celej Európe.
- Františkánsky kláštor
Jednou z gotických častí kláštora, ktoré nepoškodili viaceré prestavby bola šesťboká gotická veža z 15.stor. Zemetrasenia však neskôr narušili jej statiku do tej miery, že hrozilo jej zrútenie. V roku 1897 ju opatrne zložili a preniesli do dnešného Sadu Janka Kráľa v Petržalke. Aby kláštor nezostal ochudobnený o svoju dominantu, na mieste pôvodnej gotickej veže postavili jej neogotickú kópiu. Veža slúžila v 16. a 17. stor. na oznamovanie mnohých povinností. Ranné zvonenie oznamovalo čas otvárania a večerné zvonenie, čas zatvárania výčapov - „Pivný zvon“. Pri požiaroch vyvesili na vežu zástavu alebo zvonili na zvone. Do polovice 17. stor. zvykli nedele a sviatočné dni označovať vztyčovaním zástavy na kláštore.
Primaciálny palác0.08 km východne severovýchodne |
mapaPrimaciálny palác (1778-1781) bol postavený namiesto pôvodného paláca patriaceho ostrihomskému arcibiskupovi. Fasáda paláca je v prísne klasickom štýle. Štít zdobia alegorické sochy od J. Köglera a F. Prokopa a tiež vázy od J. A. Messerschmidta. Na vrchole tympanónu je kardinálsky erb Jozefa Batthyányiho, prvého obyvateľa paláca. Budovu zdobí model jeho železného klobúka vážiaci 150 kg.
Kaplnka v Starej radnici0.08 km východne severovýchodne |
mapaNajucelenejšou pamiatkou na neskorogotickú prestavbu je kaplnka sv. Ladislava s jedinečnými nástennými maľbami z 15. stor.V r. 1581 pribudli renesančné arkády.
Fontána Sv. Juraja s drakom0.1 km severovýchodne |
mapaRenesančná fontána na nádvorí Primaciálneho paláca znázorňuje boj Svätého Juraja s drakom. Pochádza zo 17. stor. a predstavuje patróna arcibiskupa Juraja Lippaya. Svätý Juraj na koni kopijou zápasí s trojhlavým drakom. Hlavy draka sú chrliče. Pieskovcová fontána je osadená v osemhrannej nádrži. Pôvodne stála v záhrade Letného arcibiskupského paláca, v ktorej sa nachádzali aj iné umelecké diela. Na nádvorie ju premiestnili v r. 1930.
Kaplnka Sv. Ladislava0.11 km východne severovýchodne |
mapaJe situovaná do zadného krídla paláca postaveného v rokoch 1778-1781. Kaplnku založil v roku 1780 arcibiskup Batthányi. Obsahuje vzácne stropné maľby ( pravdepodobne rakúskeho maliara A. F. Maulbertscha) znázorňuje zázrak sv. Ladislava.
Kaplnka Sv. Ladislava - v kúrii ostrihomského arcibiskupa0.11 km východne severovýchodne |
mapaNa mieste Primaciálneho paláca stál v stredoveku hospodársky dom osrihomského arcibiskupa. V jeho južnej časti obrátenej do Leningradskej ul. č.5 (v súčasnosti Laurinská ulica) ukladal cirkevný desiatok. Uprostred domu postavil v roku 1454 arcibiskup Dionýz Széchi kaplnku zasvätenú Sv. Ladislavovi. Hosťovská časť domu bola prestavaná v 16. storočí na kúriu.Vzhľad kúrie nepoznáme. Zachoval sa iba plán gotickej kaplnky opravenej v renesančnej dobe. Mala obĺžnikové presbytérium s lomeným triumfálnym oblúkom a neveľkú loď, do ktorej sa vstupovalo z podesty schodišťa pristavaného k budove vo forme malej renesančnej logie.
Kaplnka zanikla spolu s kúriou v polovici 18. storočia.
Mirbachov palác0.11 km severne severozápadne |
mapaRokokový Mirbachov palác dal postaviť bratislavský pivovarník Michael Spech v rokoch 1768-1770. Posledný majiteľ, gróf Emil Mirbach, odkázal palác mestu so želaním, aby v jeho priestoroch zriadilo Galériu mesta Bratislavy. Jeho želanie bolo splnené a v budove je dnes umiestnená stála expozícia stredoeurópskeho barokového maliarstva a sochárstva.
- Kaplnka Corpus Christi
Je súčasťou jezuitského Kolégia Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave.
Kaplnka sv. Jána Evangelistu vo Františkánskom kostole0.13 km severne severovýchodne |
mapa
Františkánsky kostol Zvestovania Pána (Zvestovania Panny Márie)0.13 km severne severovýchodne |
mapaFrantiškánsky kostol zasvätený v roku 1297 je jedným z klenotov slovenskej gotickej architektúry, hoci jeho fasáda bola prestavaná v barokovom štýle. Nachádza sa v ňom pôvodná arkádová krížová chodba. Kaplnka svätého Jána evanjelistu sa radí medzi najzriedkavejšie gotické pamätihodnosti na Slovensku.
Palác Uhorskej kráľovskej komoryTento barokový palác bol navrhnutý v rokoch 1753-1756 cisárskym architektom G.B. Martinellim a v 19. storočí bol sídlom uhorského snemu. V rokoch 1847-1848 tu Ľudovít Štúr, predseda Slovenského národného hnutia a vtedajší poslanec Slovenskej národnej rady za mesto Zvolen, hájil záujmy slovenského národa. Palác je od roku 1953 sídlom Univerzitnej knižnice.
Palác Leopolda de PaulihoTento palác bol postavený v rokoch 1775-1776 pre hlavného správcu cisárskych majetkov, Leopolda de Pauli, na bývalom kráľovskom pozemku, podľa návrhu architekta Františka K. Römischa. Súčasťou majetku je aj záhrada s pôvabným rokokovým hudobným pavilónom. V roku 1820 hral v salóne na prvom poschodí paláca František Liszt. Palác a pavilón sú dnes súčasťou univerzitnej knižnice.
Kaplnka Sv. Kataríny0.15 km severozápadne |
mapaKaplnka svätej Kataríny bola postavená na žiadosť cisterciánskeho mnícha Františka z Columby v roku 1311 na dnešnej Michalskej ulici. Kaplnka patrila cisterciánskemu rádu až do začiatku 16. storočia, keď ju prevzali kapucíni. Interiér je pôvodný gotický a fasáda je v klasicistickom štýle. Súčasťami hlavného oltára sú obraz svätej Kataríny a sochy svätého Františka a svätej Anny, kým bočný oltár je venovaný Panne Márii.
- Uršulínsky kláštor
0.15 km severovýchodne |
mapaKomplex uršulínskeho kláštora spolu s kostolom predstavuje v architektúre mesta výrazný historický ucelený komplex, stavby kláštora reprezentujú kvalitnú architektúru Bratislavy a i Slovenska 2. pol. 17 a 1. pol. 18. storočia zachovanú takmer v autentickom stave.
Kernov dom0.15 km južne juhovýchodne |
mapaKernov dom stojí na rohu Rybárskej brány a Hviezdoslavovho námestia. Rybárska brána bola jednou zo štyroch vstupov do stredovekého mesta (spolu s Laurinskou, Michalskou a Vydrickou bránou).