Oficiálne stránky pre návštevníkov Bratislavy  

0.01 km južne | mapa

Loretánska kaplnka stojí pri severnom múre kostola, postaviť ju dal v roku 1708 Pavol Esterházy (jeho erb je umiestnený na fasáde). Kaplnka v zjednodušenej forme napodobňuje mariánsky sakrálny objekt v talianskom Lorete od architekta Bramanteho. Za mrežou je mramorový oltár so sochou čiernej Panny Márie. Pri oprave kostola odkryli fresky znázorňujúce morovú epidémiu. Podľa legendy bol dom Panny Márie v Nazarete zázračne prenesený najprv do Dalmácie a potom v roku 1291 do Loreta pri Ancone na talianskom pobreží Jadranu. Nad týmto skromným svätým domčekom vystavali v rokoch 1468 – 1587 renesančnú baziliku a domček obložili podľa Bramanteho projektov reliéfmi z carrarského mramoru. Chrám v Lorete sa stal v baroku vzorom pre výstavbu
tzv. loretánskych kaplniek v celej Európe.

0.04 km severne severozápadne | mapa

Rokokový Mirbachov palác dal postaviť bratislavský pivovarník Michael Spech v rokoch 1768-1770. Posledný majiteľ, gróf Emil Mirbach, odkázal palác mestu so želaním, aby v jeho priestoroch zriadilo Galériu mesta Bratislavy. Jeho želanie bolo splnené a v budove je dnes umiestnená stála expozícia stredoeurópskeho barokového maliarstva a sochárstva.

0.06 km juhovýchodne | mapa

Tento veľký neskororenesančný kostol bol postavený nemeckou evanjelickou komunitou Prešporku v rokoch 1636-1638. V roku 1672 bol kostol zabavený a v nasledujúcom roku bol daný do správy jezuitom. Interiér zdobí krásna rokoková kazateľnica od Ľudovíta Godeho, žiaka sochára Juraja Rafaela Donnera, a tiež oltárne maľby od Františka Xavera Palka.

0.07 km severovýchodne | mapa

Františkánsky kostol zasvätený v roku 1297 je jedným z klenotov slovenskej gotickej architektúry, hoci jeho fasáda bola prestavaná v barokovom štýle. Nachádza sa v ňom pôvodná arkádová krížová chodba. Kaplnka svätého Jána evanjelistu sa radí medzi najzriedkavejšie gotické pamätihodnosti na Slovensku.

0.07 km severovýchodne | mapa

0.08 km južne | mapa

Dnešnú podobu získal palác po prestavbe spojenej s pripojením rožného (tzv. Zsigrayovho) domu. V objekte sídlil úrad miestodržiteľa. Po preložení tejto inštitúcie do Budína boli v paláci vojaci a mestská stráž, neskôr finančné riaditeľstvo. Objekt dnes využíva Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

0.09 km juhovýchodne | mapa

História Starej radnice siaha až k začiatkom stredovekého mesta v 13. storočí. Pôvodný románsky dom richtára Jakuba sa stal majetkom mesta a časom k nemu pribudli Ungerov a Pawerov dom.

0.09 km západne severozápadne | mapa

Kaplnka svätej Kataríny bola postavená na žiadosť cisterciánskeho mnícha Františka z Columby v roku 1311 na dnešnej Michalskej ulici. Kaplnka patrila cisterciánskemu rádu až do začiatku 16. storočia, keď ju prevzali kapucíni. Interiér je pôvodný gotický a fasáda je v klasicistickom štýle. Súčasťami hlavného oltára sú obraz svätej Kataríny a sochy svätého Františka a svätej Anny, kým bočný oltár je venovaný Panne Márii.

0.1 km východne juhovýchodne | mapa

Primaciálny palác (1778-1781) bol postavený namiesto pôvodného paláca patriaceho ostrihomskému arcibiskupovi. Fasáda paláca je v prísne klasickom štýle. Štít zdobia alegorické sochy od J. Köglera a F. Prokopa a tiež vázy od J. A. Messerschmidta. Na vrchole tympanónu je kardinálsky erb Jozefa Batthyányiho, prvého obyvateľa paláca. Budovu zdobí model jeho železného klobúka vážiaci 150 kg.

0.1 km východne juhovýchodne | mapa

Najucelenejšou pamiatkou na neskorogotickú prestavbu je kaplnka sv. Ladislava s jedinečnými nástennými maľbami z 15. stor.V r. 1581 pribudli renesančné arkády.

0.1 km východne | mapa

Renesančná fontána na nádvorí Primaciálneho paláca znázorňuje boj Svätého Juraja s drakom. Pochádza zo 17. stor. a predstavuje patróna arcibiskupa Juraja Lippaya. Svätý Juraj na koni kopijou zápasí s trojhlavým drakom. Hlavy draka sú chrliče. Pieskovcová fontána je osadená v osemhrannej nádrži. Pôvodne stála v záhrade Letného arcibiskupského paláca, v ktorej sa nachádzali aj iné umelecké diela. Na nádvorie ju premiestnili v r. 1930.

0.1 km južne | mapa

Je najmenší rokokový palác v Bratislave. Vlastnil ho správca kráľovského majetku v Magyaróvár, gróf L. von Kutschersfeld. Bol postavený v roku 1762 na rohu Hlavného námestia a Sedlárskej ulici. V roku 1847 tu žil a pracoval významný ruský skladateľ a klavirista A.G. Rubinstein. Od roku 1991 je palác sídlom francúzskeho veľvyslanectva a Francúzskeho inštitútu.

0.11 km západne | mapa

Segnerova kúria bola postavená v roku 1648 pre bohatého talianskeho obchodníka Andreasa Segnera. Jeho syn, Johann Andreas Segner, si získal slávu vynálezom Segnerovho kolesa. Tento typ vodnej turbíny sa stále používa v zavlažovacích systémoch. Segner ml. bol tiež známy ako lekár, fyzik, profesor prírodných vied a matematiky a bol členom rôznych vedeckých združení. Portál budovy zdobia mytologické postavy, ako morský muž a morská panna.

0.11 km severovýchodne | mapa

Kostol a kláštor uršulínok bol pomenovaný po Ráde uršulínok, ktorý prišiel do Bratislavy v roku 1672. Sestry prišli z kláštorov v Kolíne, Viedni a belgickom Liege, aby vychovávali dcéry aristokratických a meštianskych rodín. Uršulínky dali postaviť hlavný oltár so sochou Madony, ktorá je presnou kópiou Panny Márie Loretánskej v Taliansku. Drevo, z ktorého je socha vyrezaná, pochádza zo Svätej zeme.

0.11 km východne | mapa

Je situovaná do zadného krídla paláca postaveného v rokoch 1778-1781. Kaplnku založil v roku 1780 arcibiskup Batthányi. Obsahuje vzácne stropné maľby ( pravdepodobne rakúskeho maliara A. F. Maulbertscha) znázorňuje zázrak sv. Ladislava.

0.11 km východne | mapa

Na mieste Primaciálneho paláca stál v stredoveku hospodársky dom osrihomského arcibiskupa. V jeho južnej časti obrátenej do Leningradskej ul. č.5 (v súčasnosti Laurinská ulica) ukladal cirkevný desiatok. Uprostred domu postavil v roku 1454 arcibiskup Dionýz Széchi kaplnku zasvätenú Sv. Ladislavovi. Hosťovská časť domu bola prestavaná v 16. storočí na kúriu.Vzhľad kúrie nepoznáme. Zachoval sa iba plán gotickej kaplnky opravenej v renesančnej dobe. Mala obĺžnikové presbytérium s lomeným triumfálnym oblúkom a neveľkú loď, do ktorej sa vstupovalo z podesty schodišťa pristavaného k budove vo forme malej renesančnej logie.
Kaplnka zanikla spolu s kúriou v polovici 18. storočia.

0.12 km severozápadne | mapa

Kupolovitá, a predsa vkusná medená strecha Michalskej brány je jedným zo symbolov Bratislavy. Strechu pôvodnej gotickej veže z polovice 14. storočia upravili na jej súčasnú barokovú podobu v rokoch 1753 až 1758.

0.12 km južne juhovýchodne | mapa

Zelený dom sa spomína už v 15. storočí ako budova, v ktorej zasadal krajinský snem a župná mestská rada. V dome sa konalo mnoho podujatí a slúžil na rôzne účely. Pôvodne bol hostincom, v ktorom sa predávalo víno.

0.12 km juhovýchodne | mapa

Rokokový Apponyiho palác v súčasnosti hostí Múzeum vinohradníctva a je jednou z historických budov slúžiacich Múzeu mesta Bratislavy. Palác dal postaviť maďarský šľachtic gróf Juraj Apponyi.

0.12 km južne | mapa

Tento neobarokový palác bol postavený na konci 19. storočia pre obchodníka s vínom Franza Pallugyaiho. Kedysi na tomto mieste stál najstarší dom v meste, ktorý bol pre svoju výšku a tvar známy ako Burg (hrad). Zastupiteľstvo mesta sa tu schádzalo v časoch, keď ešte mesto nemalo radnicu. Vďaka svojim štyrom poschodiam a vysokej streche bola v 18. storočí táto stavba najvyššou budovou mesta.

0.14 km západne juhozápadne | mapa

Tento barokový palác bol navrhnutý v rokoch 1753-1756 cisárskym architektom G.B. Martinellim a v 19. storočí bol sídlom uhorského snemu. V rokoch 1847-1848 tu Ľudovít Štúr, predseda Slovenského národného hnutia a vtedajší poslanec Slovenskej národnej rady za mesto Zvolen, hájil záujmy slovenského národa. Palác je od roku 1953 sídlom Univerzitnej knižnice.

0.14 km južne | mapa

Kamenná renesančná fontána s kruhovou nádržou ozdobenou maskarónmi a so stredovým pilierom na ktorom stojí postava stredovekého rytiera v brnení. Socha znázorňuje legendárneho ochrancu mestských práv Rolanda.